Ceny energií sa dvíhajú rýchlejšie, ako sa nám páči. Príchod chladného počasia nás teda núti zamyslieť sa, ako správne vetrať, kúriť a zároveň docieliť, aby sme „nezbankrotovali“.
Keďže už odštartovala vykurovacia sezóna, pripravili sme pre vás užitočné tipy týkajúce sa kúrenia i vetrania priestorov. Vďaka nim sa budete vo svojom príbytku cítiť príjemne a odľahčíte aj rodinný rozpočet.
1. Správna teplota v miestnosti
Teplotu v miestnosti treba nastaviť podľa toho, akému účelu slúži, koľko času denne a pri akej činnosti v nej trávime. Jednotlivé izby je vhodné vykurovať tak, aby rozdiel teplôt medzi nimi nebol väčší ako 5 °C. Toto pravidlo isto poznáte z letných mesiacov, kedy sa využívalo pri klimatizovaní priestorov.
Najteplejšie, asi 22 – 24 °C, by malo byť v kúpeľni, keďže sa v nej pohybujeme nahí a mokrí. Do obývačky, detskej izby, jedálne a pracovne sa hodí teplota 21 °C. V spálni, kde sa zakrývame paplónmi, postačuje 18 ˚C. Najnižšiu teplotu, asi 15 – 17 °C, môžeme udržiavať v kuchyni. Miestnosť sa totiž zohrieva, keď varíme či pečieme.
Skvelým pomocníkom pre nastavenie správnej teploty sú termoregulačné hlavice na radiátoroch. Vybrať si môžete z hlavíc s mechanickým nastavovaním alebo o niečo drahších elektronických hlavíc s časovým spínačom. Hlavica má najčastejšie 5 stupňov.
Najnižší stupeň môžete použiť na temperovanie alebo pri odchode z domu. Miestnosť vykúri asi na 12 °C. Stred zodpovedá približne 18 °C a je vhodný pre miestnosti s občasným pobytom. Najvyšší stupeň dokáže vykúriť izbu až na 26 °C. Výrobcovia odporúčajú najviac využívať práve stredný stupeň, ktorý predstavuje ekonomické riešenie.
Odporúčame: Pavúky v dome: Ako sa ich zbaviť a zamedziť ich prítomnosti?
2. Radiátory nesmú byť zakryté
Na to, aby radiátory mohli správne fungovať, nemali by byť ničím prekryté. Treba ich zbaviť prachu a pred začatím sezóny vykurovania aj odvzdušniť. Ak aj nepôsobia úplne esteticky, počas vykurovacej sezóny by sme ich nemali schovávať za závesy ani nábytok.
Na radiátory by sme nemali vešať ani mokrú bielizeň. Priestor pred nimi by taktiež nemal byť zaprataný, aby teplý vzduch mohol prúdiť. Za radiátory tiež môžete nalepiť fólie, ktoré budú odrážať teplo.
3. Kúrenie netreba vypínať
Hoci sa môže zdať, že ak v málo alebo vôbec nevyužívaných izbách celkom vypneme kúrenie, ušetríme, opak je pravdou. Ak radiátor vyradíme z prevádzky, priestor úplne vychladne a na opätovné zohriatie spotrebujeme viac tepla než pri temperovaní. Takéto počínanie môže zapríčiniť, že sa na stenách začne objavovať zdraviu škodlivá pleseň.
Paneláky najčastejšie využívajú ústredné kúrenie. Ide o spôsob vykurovania, pri ktorom sa teplo vyrobí na jednom mieste a následne sa distribuuje do jednotlivých obytných jednotiek a miestností. Ak v niektorej z izieb vypneme kúrenie, sused, s ktorým nás spája spoločná stena, bude musieť naopak kúriť viac.
Férové a ekonomickejšie je v izbách temperovať. Minimom, čo môžete urobiť, je v chladnom období nechať rolety, žalúzie alebo závesy odostreté, aby slnečné lúče prehriali miestnosť.
Inšpirujte sa: Jeseň u vás doma: Vytvorte si príjemnú jesennú atmosféru s týmito nápadmi
4. Efektívne vetranie v zime
Viete, ako správne vetrať v zime? Počas chladných mesiacov nechceme, aby nám teplo unikalo von z priestoru, no zároveň potrebujeme do našich príbytkov pustiť čerstvý vzduch. Vetranie tiež zabráni hromadeniu škodlivých látok a vírusov v interiéri. Vhodné je aj zistiť, či okná doliehajú a sú správne nastavené. Ak je tesnenie opotrebované, prichádza k tepelným stratám.
Ideálne je si zapamätať, že efektívne vetranie v zime by malo byť krátke a intenzívne. Treba vetrať tak, aby sa neochladili steny a vnútorné zariadenie. Najlepšie je vetrať nárazovo, teda dokorán otvoriť okná, prípadne vytvoriť prievan, aby prišlo k rýchlej výmene vzduchu. Na čas, kedy sú okná otvorené, stlmte kúrenie. Vetrať sa oplatí niekoľkokrát denne, v zimných mesiacoch postačí otvoriť okná asi na 5 minút.
5. Sledovanie vlhkosti v izbách
Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale pri vykurovaní je dôležité dbať aj o správnu vlhkosť v interiéri. Vlhkosť vzniká pri praní a sušení bielizne, sprchovaní sa alebo varení. Zdrojom vlhkosti sú aj izbové rastliny či dýchanie.
Ideálna vlhkosť sa pohybuje od 40 – 60 %. Presné číslo zistíte vďaka vlhkomeru. Vlhkosť v izbách zvyšujeme, ak málo vetráme. V prekúrených miestnostiach zase býva suchý vzduch, ktorý spôsobuje problémy s dýchaním, vyššiu prašnosť i tvorbu statickej elektriny. V takom prostredí je tiež na pocit chladnejšie.
