Vedeli ste, že niektoré z najchutnejších jedál vznikli náhodou? Tak sa zrodila aj fermentácia – jeden z najstarších spôsobov konzervovania potravín, ktorý dnes zažíva svoj veľký návrat.
Niet sa čomu čudovať! Fermentované potraviny sú chutné, zdravé a plné prospešných baktérií. Navyše zlepšujú trávenie a imunitu. Môžete s nimi pripraviť netradičné zeleninové šaláty na oslavu alebo nimi dochutiť vaše obľúbené recepty na hlavné jedlá. Ak radi experimentujete, môžu sa stať fermentované potraviny vašou tajnou prísadou pri príprave zdravých jedál na obed, ktoré nielen zasýtia, ale aj podporia vaše trávenie.
Možno ju konzumujete častejšie, než si myslíte!
Ak ste o fermentácii doteraz nepočuli, vedzte, že sa s ňou stretávate každý deň. Jogurt, kyslá kapusta, kimchi, kváskový chlieb či kombucha – to všetko sú fermentované produkty. Viete prečo je fermentácia hitom nielen medzi odborníkmi na výživu, ale aj medzi domácimi kuchármi?
Prečo fermentovať? Výhody, ktoré vás prekvapia
Lepšie trávenie a silnejšia imunita – Fermentované potraviny sú plné probiotík, ktoré podporujú zdravú črevnú mikroflóru a pomáhajú zlepšovať trávenie.
Intenzívnejšia chuť – Počas fermentácie sa v jedle rozvíjajú komplexné chute. Kyslá kapusta alebo kimchi môžu byť vynikajúcim doplnkom k zdravým receptom na obed.
Prirodzená konzervácia – Fermentácia predlžuje trvanlivosť potravín bez potreby umelých konzervantov.
Zvýšený obsah vitamínov a minerálov – Napríklad fermentovaná zelenina obsahuje viac vitamínu C než jej čerstvá verzia.
Minimalizácia odpadu – Máte prebytok zeleniny? Namiesto vyhodenia ju fermentujte a využite neskôr!
Aké sú nevýhody a na čo si dať pozor?
Plesne a nesprávna fermentácia – Ak potraviny nie sú správne ponorené v náleve alebo nádoby nie sú dostatočne sterilné, môžu sa objaviť plesne.
Chuť nie je pre každého – Niektorí ľudia si musia na kyslú fermentovanú chuť zvyknúť.
Trpezlivosť je kľúčová – Fermentácia si vyžaduje čas. Ak očakávate výsledky do pár hodín, budete sklamaní.
Nie všetko je vhodné na fermentáciu – Napríklad niektoré druhy ovocia môžu pri nesprávnom postupe skysnúť a stratiť svoju chuť.
Aké ovocie nie je vhodné na fermentáciu?
Aj keď mnohé druhy ovocia sú skvelé na fermentáciu, niektoré nie sú vhodné kvôli vysokému obsahu cukru, štruktúre alebo náchylnosti na plesne.
Banány sa rýchlo rozkladajú a menia na kašu, čo sťažuje fermentačný proces. Melóny obsahujú veľa vody a málo kyseliny, čo môže viesť k neželanému kvaseniu. Citrusy (pomaranče, citróny, limetky) – kyselina citrónová narúša správnu fermentáciu a často brzdí rast prospešných baktérií. Hrozno – kvôli jeho prirodzenej fermentácii rýchlo vzniká alkohol, čo mení proces na skôr vínne kvasenie. Mäkké bobuľoviny (maliny, jahody, čučoriedky) sú náchylné na plesne a pri fermentácii môžu stratiť pevnosť a zmeniť sa na nepeknú kašu.
Ak chcete fermentovať ovocie, siahnite skôr po jablkách, hruškách, slivkách, ktoré si lepšie zachovajú štruktúru a majú prirodzene vyváženú kyslosť.
Ako dosiahnuť najlepšie výsledky v domácom prostredí?
Začnite s jednoduchými receptami. Kyslá kapusta je ideálna na prvé pokusy. Pozorne sledujte proces, pri ktorom pravidelne kontrolujte vôňu, chuť a vzhľad. Pridajte napríklad cesnak, zázvor, čili alebo bylinky, môžete tak získať úplne nečakané chute. Nebojte sa experimentovať, pretože každý má rád inú úroveň fermentácie. Vytvorte si svoj štýl a dodržiavajte pritom nasledujúce kroky:
1. Používajte kvalitné suroviny. Najvhodnejšia je čerstvá sezónna zelenina a čistá voda.
2. Dôkladná hygiena. Dbajte na to, aby nádoby, v ktorých fermentujete, boli sterilné.
3. Správne množstvo soli. Soľ reguluje rast baktérií, ak jej príliš veľa môže zastaviť fermentáciu.
4. Skladovanie pri správnej teplote. Kvalitná fermentácia vzniká pri teplote 18 – 22 °C.
5. Trpezlivosť. Každá fermentácia potrebuje svoj čas. Kimchi či kyslá kapusta môžu potrebovať 5 – 14 dní.
