5 viet, ktoré by ste nikdy nemali povedať svojmu dieťaťu. Prečo?

Poznáte ten pocit - nikdy neviete, kedy vybuchne, rozplače sa alebo sa rozhodne, že jogurt dnes smrdí, aj keď včera to bola najlepšia evc na svete. V tejto každodennej džungli výchovy je úplne prirodzené, že vám občas uletia nervy (a možno aj nejaké slová, ktoré by ste za normálnych okolností nikdy nepovedali). 

Veď komu neprebleskla myšlienka alebo aj slová “prestaň už konečne plakať!” po dvanástich vetách o tom, že zubná pasta nejde zľava doprava, ale sprava doľava? 

Drahí rodičia, slová majú neskutočnú silu. Poznáme to z medziľudských či rodinných vzťahov, no o to väčšiu silú majú na deti. Sú ako semienka, ktoré sadíme do detskej mysle, a tie tam v tichosti klíčia ešte roky. 

Niektoré spojenia, ktoré sa nám zdajú neškodné alebo dokonca výchovné, môžu zanechať hlboké stopy. Preto si dnes posvietime na 5 viet, ktoré možno hovoria aj tí najviac empatickí rodičia, ale ktoré môžu urobiť viac škody ako úžitku.

Výchova k samostatnosti: Ako motivačne zapojiť deti do domácich prác?

Zapojte deti do domácich prác a naučte ich zodpovednosti a spolupráci. Zistite, ako ich motivovať k pomoci a premeniť povinnosti na zábavu.

Akým vetám sa vyhnúť v komunikácii s deťmi?

1. "Lebo som povedal/a!"

Autoritatívne príkazy bez vysvetlenia môžu viesť k odporu a nepochopeniu. Deti sa učia prostredníctvom porozumenia dôvodov, ktoré sa skrývajú za pravidlami. Namiesto toho skúste: "Chcem, aby si to urobil/a, pretože..." a vysvetlite dôvod. Týmto podporíte ich schopnosť kritického myslenia a pochopenie pravidiel a hraníc, ktoré sú nevyhnutné. 

2. "Prestaň plakať, veď sa nič nestalo."

Pre vás to môže byť maličkosť, ale pre dieťa je to veľká vec. Učí sa chápať. Učí sa vyhodnotiť, no zároveň pochopiť situáciu. Týmto výrokom bagatelizujeme jeho pocity a učíme ho potláčať emócie. Namiesto toho skúste: "Vidím, že ťa to rozrušilo. 

Chceš mi o tom povedať?" Týmto spôsobom dávate dieťaťu najavo, že jeho pocity sú dôležité a že ste tu pre neho. Keď jeho pocity potláčame, je dosť pravdepodobné, že ich nebude vedieť pochopiť ani v budúcnosti. 

3. "Ty si ale nešikovný/á!"

Kritika zameraná na osobnosť dieťaťa môže výrazne narušiť jeho sebavedomie. Ak dieťa počuje takéto výroky pravidelne, môže si vytvoriť negatívny obraz o sebe samom, čo ho poznačí aj pri dospievaní. Ako na to inak? Povedzte: "Každý robí chyby. Poďme to skúsiť znova spolu." Týmto podporíte jeho sebadôveru a ochotu učiť sa z chýb.

Zamerajte sa na správanie, nie na identitu dieťaťa. Jedna zlá skúsenosť z neho nerobí "nešikovného" človeka – len človeka, ktorý sa práve učí.

Rozdielne názory partnerov na výchovu detí: Ako to zvládnuť?

Rozdielne názory na výchovu detí nemusia byť prekážkou. Zistite, ako dosiahnuť kompromis, posilniť partnerský vzťah a vytvoriť stabilné prostredie pre deti.

4. "Keď to neurobíš, nebudem ťa mať rád/a."

Dieťa potrebuje vedieť, že je milované bez ohľadu na svoje správanie. Láska rodiča by preto nikdy nemala byť podmienená poslušnosťou. Takéto vyjadrenia môžu viesť opäť k nízkemu sebavedomiu a pocitu neistoty. "Budem ťa vždy milovať, ale teraz som sklamaný/á z tvojho správania." Týmto oddelíte lásku od konkrétneho činu.

Ak dieťa cíti, že láska závisí od výkonu, môže sa naučiť potláčať svoje autentické ja. Bezpodmienečné prijatie je základom jeho vnútornej istoty.

Zdravé stravovacie návyky detí: Prečo sú dôležité a ako ich budovať?

Podporte zdravý vzťah dieťaťa k jedlu už od malička. Tipy na správne stravovacie návyky, pravidelnosť v jedle a pozitívne rodinné stolovanie pre harmonický vývoj.

5. "Pozri sa na svojho brata/sestru, ako to pekne zvládol/a!"

Ach, porovnávanie. Nestačí, že ho zažíva veľké množstvo ľudí v dospelosti, nevedome ho prenášame aj na tých najmenších. Porovnávanie súrodencov medzi sebou môže viesť k rivalite a pocitu menejcennosti. Každé dieťa je jedinečné a malo by byť oceňované za svoje vlastné úspechy. Namiesto toho povedzte: "Vidím, že sa snažíš. Pokračuj v tom!" Týmto podporíte jeho individuálny rast a motiváciu. Každý je predsa samostatná jednotka. 

Deti nepotrebujú rodičov, ktorí nikdy nezvýšia hlas, nepochybia alebo nepoznajú únavu. Potrebujú rodičov, ktorí sú ochotní sa učiť, opraviť svoje chyby a ukázať, že aj dospelí rastú každým dňom a každou situáciou. Áno, niekedy povieme niečo, čo nás neskôr mrzí, ale už len uvedomenie si toho je obrovským krokom vpred. 

Výchova nie je dokonalý výkon, ale živý proces plný pokusov a omylov. V skutočnosti je to jedna z najnáročnejších úloh. Ak nie najnáročnejšia. Deti nepotrebujú počuť, že svet je vždy fér. Nie je. Potrebujú počuť, že ich pocity sú dôležité, že láska nie je podmienená a že je v poriadku nebyť dokonalý. 

Ak vymeníme kritiku za pochopenie a porovnávanie za povzbudenie, vytvárame bezpečný priestor, kde môže rásť nielen dieťa, ale aj vlastný rodičovský pokoj. 

Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos